Nieje to až tak dávno, keď platové rozdieli neboli až tak vysoké a keď ľudia zarábali do určitej sumy. Neexistovali na Slovensku, presnejšie vtedajšom Československu, superboháči a aj napriek tomu, bola väčšina ľudí spokojná. Ľudia sa nehnali za peniazmi, lebo nemali ten pocit, ktorý sa v nás snaží vzbudiť konzumná globalizácia rovnicou: peniaze = šťastie.
Je takisto pravdou, tých možností zarobiť nebolo až tak veľa ako dnes a zároveň, až na zopár výnimiek, nebolo pracovné tempo a pracovné nasadenie tak drastické a žmýkajúce ako ho zažívame dnes skoro všade.
Doba sa zmenila, práce je viac a na určitý životný štandard už nestačí vlastniť farebný televízor a pevnú linku. Dnes už využívame mobily (pre každého člena rodiny), káblovku, internet, predplatné časopisov. Nakupujeme v značkových predajniach prevažne predražený textil s logom nadnárodných spoločností, čo v nás vyvoláva dojem nadradenosti a výnimočnosti. Zrazu pocítime skutočnosť, na to, aby sme mali slušný život, potrebujeme oveľa viac peňazí, ako dokážeme vo svojom zamestnaní zarobiť, čo nás opäť ženie do známeho kolotoča konzumnej spoločnosti: zarobiť – minúť, zarobiť – minúť, …. Pracujeme v práci, zháňame si fušky, bokovky, druhé zamestnania a to všetko iba pre to, aby sme naháňali viac a viac peňazí pre našu „nenažratú“ ekonomiku. Ale je toto presne tým vysneným šťastím?
Pohľad z druhého súdka, možno cez priezor Vaších dverí na suseda ukáže iný život, s menej peniazmi, ale s lepším životom. Veď čo keď Váš sused, ktorý chodí iba do jednej práce, nedosahuje taký vysoký životný štandard ako Vy sa ma v podstate lepšie? Keď nepracuje od rána do večera, má čas na priateľov, rodinu, deti a hlavne na výchovu svojich detí. Dokáže sa im venovať oveľa viac, naučiť ich slušného správania, vážiť si ľudí a zachovať si slušnú tvár. Nebudú z nich zaškoláci, narkomani, zlodej alebo politici :-). Možno nemá celá rodina mobilné telefóny na paušál, možno nemajú ani klasickú káblovku s 50 stanicami a oblečenie si kupujú niekde v supermarkete, bez 70%-ného príplatku za logo v tvare mačkovitej šelmy. Ale sú všetci ošatení, čistí, najedení a hlavne duševne spokojní.
Možno by sme sa mali nad sebou zamyslieť, či ozaj to naháňanie sa za peniazmi nám stojí za to, o čo ostatné prichádzame. O zdravie a čas strávený s blízkymi. Veď žijeme len raz, tak prečo neprežiť slušný a harmonický život?