Problém známy už dlhé desaťročia. Všetko to začalo so vznikom odborného školstva a učňovských škôl a stredísk. Potrebovali sme remeselne zdatných ľudí do priemyslu. Kvalifovanú pracovnú silu, ktorú ak postavíte k stroju, dokáže pracovať na vysokej úrovni. Automechanici, murári, sústružníci, tesári, elektrotechnici, montéri a plno iných profesií. Ľudia, bez ktorých by sa život akéhokoľvek štátu zastavil. Buďme k sebe úprimní. Viete si predstaviť život bez inštalatéra? Viete si postaviť strechu na dom bez tesára? Alebo zhotoviť umeleckú bránu bez zvárača? Asi nie, ani ja.
Hore vymenované profesie získavajú odbornosť na odborných školách, nie na gymnáziách. Odbornosť sa nedá získať čítaním knih alebo pozeraním seriálov. Remeselné profesie bez adekvátnej praxe nemôžu existovať. Mohol by zvárač postaviť pekný plot bez praxe? Bez toho aby vedel ako dlho zvárať, akú techniku použiť? Nemôže. A čo v rodinnom dome zmeniť elektroinštaláciu? Bez znalostí ktorá farba káblu kde patrí, pod akým uhlom zohnúť kábel bez jeho poškodenia, prípadne, ako zhotoviť očko na kábel pod skrutku v zásuvke sa to nedá.
Tieto znalosti, alebo skôr skúsenosti žiakov nenaučia učitelia bez predchádzajúcej praxe. Absolventi osemročných gymnázií, ktorí okamžite vyštudovali vysokú školu a začali učiť na strednej škole nemôžu naučiť požadovanej odbornosti. Na to je špeciálny typ „učiteľa“ – majster odborného výcviku, ktorí sú bohužiaľ znevýhodnení.
Porovnanie karierových stupňov a platových tried
Je to jediná vec, ktorú maju spoločnú, platové triedy. V príklade si ukážeme, ich rozpetie pre vysokoškolské vzdelanie I. stupňa až po druhú atestáciu.
- Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, prax 0 rokov: Trieda 9: 499 € v hrubom
- Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, prax 0 rokov: Trieda 10: 544,50 € v hrubom
- Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, prax 32 rokov: Trieda 10: 675,50 € v hrubom
- Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, II. atestácia, prax 0 rokov: Trieda 12: 639 € v hrubom
- Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, II. atestácia, prax 32 rokov: Trieda 12: 793,50 € v hrubom
Zdroj: Stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dlžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2010 z 28. decembra 2009 č. CD 2009-41112/47953-1:14
Fajn, platy nič moc, ale rozdiely tam sú, a čo tak si teraz porovnať úväzky?
Týždenný úväzok
Pre nezainteresovaných iba stručný úvod, čo je to úväzok. Pracovná doba, je časový interval (rozpätie), v ktorom bežní pracovníci vykonávajú svojú prácu, ktorá ma charakter napríklad úkolovej. V školstve, je rozdiel v tom, že dôležitú čast hraje aj týždenný úväzok, do ktorého patri priama výchovno-vyučovacia činnosť, teda čas, ktorý strávi pedagóg priamo so žiakmi. Okrem toho je čas na prípravu, opravu písomiek a tak podobne.
Základné úväzky rieši nariadenie vlády 422/2009 Z. z. , ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
| 24 – 35 hodín týždenne | – majster odbornej výchovy v strednej odbornej škole |
| 22 hodín týždenne | – učiteľ strednej školy |
Samozrejme riaditelia sa snažia využiť maximum a preto majstrom dávajú podľa možnosti 35 hodín. Nezabúdajte, že pracovný čas je 40 hodín týždenne, čize 7 a pol hodiny denne. Pol hodiny denne ma majster na prípravu, napríklad materiálu, strojov, zariadení, a podobne. V maximálnom prípade teda majstri celý pracovný čas minú na priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť a prípravu na ňu.
Zoberme v úvahu, že majstri odborného výcviku sú jednoducho samaritáni, a nevadí im, že vo svojom voľnom čase musia sa pripravovať na vyučovanie, stále je tu nezrovnalosť, v čase. Učiteľ pracuje 22 hodín, majster 35 hodín týždenne, to je na týždeň rozdiel 13 hodín a mesačne to predstavuje 52 hodín v mesiaci s 28 dňami. Učitelia reálne pracujú o viac ako jeden týždeň mesačne menej, pri rovnakých platových podmienkach.
Hodina = 45 minút, alebo 60 minút ?
Rozdiel v chápaní dĺžky hodiny opäť znevýhodňuje bežných pracujúcich a majstrov odbornej výchovy oproti učiteľom. I keď pracovná doba je chápaná v 60 minútových hodinách. Úväzok učiteľa je v 45 minútových hodinách ale majstri odborného výcviku majú úväzok v 60 minútových hodinách. Ministerstvo sa k tejto problematike vyjadrilo tak, že práca učiteľa je náročnejšia ako práca majstra. O náročnosti si prečítate v samostatnej kapitole.
Dĺžku vyučovacej hodiny odborného výcviku rieši opäť nariadenie vlády 422/2009 Z. z. pod § 2.
Radšej si teraz prepočítajme čistý hodinový čas práce učiteľa. Keďže učiteľ na strednej škole pracuje 22 hodín, po 45 minút predstavuje to 22 hodín * 45 minút / 60 minút čistého času, teda reálne 16 a pol hodiny čistej práce do týždna.
Majstri, pri práci 35 hodín do týžďňa strávia reálnou prácou (po odpočítaní prestávok) reálne 32 a pol hodiny čistou prácou. Čo v konečnom dôsledku predstavuje 2x toľko práce, ako učiteľ.
Ak má mesiac 20 pracovných dní, predstavuje to do mesiaca 66 hodín, oproti majstrovi ktorý odpracuje 128, teda učiteľ odpracuje iba 51,5 % z času majstra, a necelé 2 týždne, zo štyroch nepracuje. Odpracuje iba polovicu z mesiaca.
Zodpovednosť
Málokto hľadí na takú dôležitú vec ako je zodpovednosť. Učiteľ nesie zodpovednosť za svoje pedagogické výkony. Nemusí riskovať žiaden pracovný úraz. Na dielňach sa môže veľmi ľahko stať pracovný úraz už len z toho titulu, že žiak osoba, ktorá nema dostatok pracovných skúsenosti a stručne povedané, iba sa zaúča. Majster nesie na svojich pleciach zodpovednosť za zdravotný stav žiaka. Musí na neho prihliadnuť pri prideľovaní prace. Prácu môže prideľovať podľa presne stanovených pravidiel bezpečnosti práce pre mladistvých a vykonáva sústavný dozor na prácu žiakov. Technický si nemôže ani odbehnúť na WC, bez toho, aby neriskoval zanedbanie povinnosti v prípade pracovného úrazu žiaka.
Náročnosť
Vraj rozhodujúcim faktorom určujúcim dĺžku vyučovacej hodiny je prihliadnutie na náročnosť. Páni od zeleného stola, absolventi osemročných gymnázií. Priznajte farbu, priznajte, že skutočnú prácu ste videli môžno niekde v socialistických seriáloch, inak by ste nemohli tvrdiť, že práca majstra je menej náročná. A prečo?
Lebo majster musí na začiatku vyučovania, ak odhliadneme od formálnych záležitostí ako je kontrola ustrojenia, vysvetliť preberanú tému. Odborne. Musí zvládať vysvetliť teóriu, s ktorou dokonca veľa učiteľov má problém. A po vysvetlení, musí prácu aj predviesť. Je náročnejšie vedieť niečo vysvetliť, a potom aj vedieť urobiť.
Záver
Nesnažme sa úmyselne zlikvidovať odborné školstvo, ani sa nepokúšajme robiť veľké rozdiely medzi pracovníkmi, ktorí vykonávajú skoro rovnakú prácu. A už keď sa robí rozdiel, prečo ten, ktorý pracujeme menej má viac, a ten, ktorý pracuje viac, ma menej?
PS:
Aby ste ma zle nechápali, neútočím na učiteľov. Je im jasné, že okrem priamej pedagogickej činnosti vykonávajú aj tú nepriamu. Ale musíte pochopiť, že majster OV v dnešných časoch a s dnešnými študijnými odbormi tiež vykonáva aj inú prácu ako priamu pedagogickú. Tiež sa musí doma pripravovať a jeho práca je viac intelektuálna ako bola napríklad pred dvadsiatimi rokmi. Prestaňme sa pozerať na majstrov, ako na „bruďošov“ za strojmi.