Pár mesiacov dozadu sme mali po škole také menšie priateľské posedenie. Ľudia z dielne aj ľudia zo školy. Bola to celkom príjemná aj intelektuálne nabitá debata na rôzne témy pričom nechýbal ani humor. A v tom jedna kolegyňa povedala „Ja som si vždy myslela, že si žiaci vymýšľajú, že chodia radi na prax. Ale minule som bola na dielni a pochopila som ako to myslia.“
Debata pokračovala ďalej a dozvedeli sme sa: „Na praxi žijú úplne iným životom, to nieje ako u nás na škole, kde sa musíme ponáhľať lebo máme iba 45 minút s jednou triedou.To sa nedá všetko stihnúť. Na dielňach to funguje úplne inak. Majstri tam so žiakmi žartujú, debatujú na rôzne témy, rozoberajú aj život a pracujú. Naozaj, oni tam pracujú a neprekáža im to, baví ich to. Asi aj preto, že je tam uvoľnenejšia atmosféra.“
A čo k tomu dodať? Asi nič, človek, ktorý nezažil život na dielňach, neštudoval na SOŠ alebo SOU nikdy nedokáže pochopiť o čom to je a aký to má zmysel. Nezabúdajme, že práca pedagóga je výchovno vzdelávací proces. Čítali ste dobre? Je to aj výchovný proces a ten sa nedá zhŕnuť do 45 minút spolu so zápisom do triednej knihy, skúšaním, zapisovaním novej látky do zošitov a plno inými činnosťami. Nakoniec. Veď ani život si nedokážeme rozvrhnúť do pravidelných 45 minútoviek ale žijeme v kuse ako príde. …. Alebo sa mýlim?