in Voľný čas

Ako otec s malým dieťaťom vulgárne nadával

Po krátkej nedeľnej návšteve som sa pešo vracal  domov. Keďže bolo pekné počasie, bola by škoda to nevyužiť na prechádzku. Blížil som sa ku škôlke na susednej ulici, pred ktorou sú umiestnené nové hojdačky pre deti a v tom počujem ako niekto vrieska a veľmi vulgárne nadáva. Najprv si myslím, že sa nejaký exot z miestnej mládeže snaží zapôsobiť na svojich rovesníkov, ale ako sa blížim, ostávam v nemom úžase.

Ten exot, ktorý vrieskal ako o život a vytváral okolo seba zdesenie bol chlapík, možno po tridsiatke. Vrieskal po zoskupenej miestnej mládeži (mohli mať okolo 18 rokov), ktorá sa hojdala na týchto hojdačkách pred škôlkou. Vulgárne im nadával, aby zliezli, veď tie hojdačky sú predsa pre deti a nie pre nich. Oni prekvapení a šokovaní poslúchli. Stali v kope a chlapík im neprestával nadávať do debilov i horšie. Najviac ma zaráža, že ten človek hnusne nadával pred svojim možno štvorročným dieťaťom, ktoré tam bolo s ním na prechádzke a ktoré dostalo rodičovský príklad riešenia komplexov. Takže aký to dieťa bude mať príklad ?

A hneď mi vŕta hlavou aj druhá otázka. Keď takto vulgárne vynadal našej mládeži. Kde máme záruku, že sa ta mládež neurazí, a už iba z pomsty chlapíkovi, aby mu ublížila, nezničí najbližšie hojdačky? Môžu si kľudne povedať, že ak tam chodí so svojím dieťaťom, tak už nebude chodiť, prípadne, ak nemôžu ublížiť mu priamo, ublížia mu takto.

Takže aké plynie ponaučenie? Nebudme na seba zlí, skúsme veci riešiť s chladnou hlavou a bez zbytočných emócií a agresie. Nebolo by lepšie skúsiť mládeži vysvetliť, ako môžu svojou hmotnosťou hojdačku poškodiť, ako im vulgárne nadávať? Nečudujme sa, akú máme mládež, keď sa s nimi nevieme slušne pozhovárať. Nečudujme sa, že sa s nimi nedá vychádzať, ak o to nemáme záujem my sami. Pamätajme, bez vánku sa ani lístok nepohne.

Pridaj komentár