Úvaha nového ministra školstva o zavedení nových pravidiel pre prijímanie na gymnázia vyvolala búrlivú spršku reakcií. Prijímať žiakov na gymnázia do priemeru 1,5 predstavuje pre mnohé gymnázia likvidačnú požiadavku a preto viaceré inštitúcie pristúpili na obranu gymnázií formou útoku na odborné školy. Nielen gymnázia, ale aj média sa masovo pustili nielen do ministra ale aj do stredných odborných škôl. Prečo sa všetci zrazu zľakli a prečo idú proti odborným školám ?
Čítal som už mnoho tendenčných článkov, úvah, rozhovorov. Ale to množstvo, ktoré sa objavilo v poslednom čase už bolo neúnosne. Nebudem tu rozoberať všetko, nebudem sa venovať správnosti ministrovej úvahy, len si posvietim na jeden článok publikovaný v jednom mienkotvornom médiu.
Nekvalita odborných škôl
Na sme.sk sa objavil článok Nezamestnaní nie sú z gymnázií kde Ctibor Košťál povedal „Nahnať žiakov do nekvalitných odborných škôl nič nevyrieši. Kritériá prijatia by si mali určovať samotné školy“. Najprv by bolo dobré vedieť z čoho pán Košťál vychádza, že práve stredné odborné školy (SOŠ) sú nekvalitne. Kvalita škôl sa nedá paušalizovane porovnávať, lebo každý typ škôl má vychovávať iný typ absolventov. Zatiaľ čo gymnázia vzdelávajú predovšetkým teoreticky a bližšie k humanitnej oblasti, priemyselné školy bližšie k teórii, ale odborným smerom, SOŠ vychovávajú pracovníkov, ktorí sa dokážu uživiť šikovnosťou svojich rúk. Hlavnou úlohou SOŠ je u študentov vytvárať pracovné návyky a zručnosti z daného odboru. Budúcich kuchárov, časníkov, montérov, murárov, živnostníkov.
Ujasnili sme si o čo ide jednotlivým typom škôl. A teraz sa pozrime na kvalitu škôl. Ak SOŠ sú nekvalitné, akú kvalitu môžu dosahovať gymnázia, ktoré už súperia aj o takých žiakov, ktorí by sa za iných okolnosti nedostali ani na stredné odborné učilište? Aby sme sa nepochopili zle, nechcem urážať ani podceňovať žiadneho žiaka, len narážam na realitu, kde ani štvorkári nemajú problém sa prihlásiť a absolvovať gymnázium. Veď čo žiak, to euro k dobru. Je jasné, že ak na vstupe mate nekvalitný materiál nemôžete na výstupe produkovať špičkovú kvalitu. To platí v priemysle, na odborných školách, aj na gymnáziách. Kvalita vysokým počtom škôl, nízkym počtom detí a financovaním na počet žiakov uberá lesk mnohým školám, aj gymnáziam.
Najmenej nezamestnaných je absolventov gymnázií
V tom istom článku sa objavila ešte informácia o počte nezamestnaných. Samozrejme najmenej ich bolo z gymnázií a z toho sa vyvodil záver, že gymnázia sú kvalitné. Opätovne ide o skresľovanie reality. Veľká časť gymnazistov pokračuje ďalej v štúdiu na vysokej škole, takže nezamestnanými sa môžu stať až po ukončení vysokoškolského štúdia. Zatiaľ čo absolventi SOŠ zvyčajne nastupujú okamžite na úrad práce a až potom si hľadajú prácu. Nájsť prácu v týchto zlých časoch je obzvlášť náročné a kde nie sú voľné pracovné miesta, tam sa nevytvoria mávnutím čarovného prútika.
Anketa
Trošku kritiky musím namieriť aj ku ankete zverejnenej na danej stránke. Bola orientovaná čisto na absolventov gymnázií, ktorí majú vysoké funkcie. Myslím si, že spýtať sa úspešných živnostníkov alebo absolventov priemyselných škôl, ktorí pokračovali v štúdiu na vysokých školách a teraz vedú úspešné firmy by pôsobilo dôveryhodne. Nie každý úspešný človek musí byť absolvent gymnázia.
Záver
Naša spoločnosť pre úspešné fungovanie potrebuje všetkých. Potrebuje aj gymnázia, ale aj odborné školy. Každý typ vzdelávania pripravuje ľudí na iný typ profesie. Nie každý môže byť právnik alebo lekár. Nie každý môže navrhovať mosty, alebo vymýšľať nové patenty. Naša spoločnosť znesie iba určité percento právnikov alebo politológov ale takisto potrebuje určite percento kuchárov, inštalatérov alebo aj hasičov.Ak sa cestou z práce budete hnevať na rozbité cesty, cestou od kaderníka zájdete na pizzu, prípadne si ráno cestou do práce všimnete murárov pracujúcich na stavbe nového obchodného centra spomeňte si na tie „nekvalitné“ odborné školy, ktoré absolvovali a zamyslite sa ako ich zručnosti a schopnosti prispievajú k zvyšovaniu aj vašej životnej úrovne.