Kto dá žiakom viac, majster alebo učiteľ?

Rozhovor s jedným mojim bývalým študentom mi vnukol myšlienku opísať tento problém. V podstate, všetko to začalo súťažou v Prahe. Jeden študent Spojenej školy sa zúčastnil pred rokom počítačovej sútaže  IT Junior Open 2010 a preukázal vysoké schopnosti a znalosti. Skončil na treťom mieste a pred ním sa umiestnili iba študenti z Nemecka s praxou vo firme. Bol to úspech nad očakávania. Na súťaž sa dostavil aj s riaditeľom spojenej školy a cestou domov sa ho riaditeľ spýtal: „Kde si sa naučil viac? Na škole, alebo na praxi?

Práca majstra

Odpoveď by nemala byť prekvapením pre ľudí, ktorí študovali na školách, kde podstatnú časť vzdelávania tvorí odborný výcvik. Väčšina absolventov učilíšť potvrdzuje to, čo nás učili na DPŠ, že pilierom odborného vzdelávania je predmet odborný výcvik vyučovaný na dielňach. Veď na odbornom výcviku máte študentov 2 dni do týždňa po 6 až 7 hodín na deň. Nieje to málo a je to oveľa viac ako na bežnom vyučovaní. Z toho plynie hneď niekoľko výhod:

  • Lepšie študenta spoznáte, v mnohých prípadoch poznáte študenta lepšie ako jeho vlastný rodičia, ktorí s ním trávia menej času.
  • Viete o jeho osobných problémoch viac ako jeho triedny učiteľ(-ka).
  • Máte priestor sa študentom venovať pri vysvetľovaní viac do hĺbky a preberať praktické veci ako vo firme.

Nehovorím už o tom, že majster vo svojej pracovnej dobe nemá veľa priestoru na prípravu a musí sa pripravovať vo svojom osobnom voľne.

Práca učiteľa

Systém vzdelávania je bohužiaľ stále založený na princípoch pochádzajúcich z dôb Márie-Terézie. V čase keď nebol internet, knižnice a prístup k informáciám bol obmedzený. Systém „ja ti to nadiktujem –  ty sa to nauč naspamäť“ je preferovaný pre učiteľov hlavne z dôvodu minimalizácie potreby rozumovej aktivity. Je to zlý systém, lebo nenúti žiakov premýšľať, iba sa biflia učivo.

Systém práce so žiakom by sa mal preorientovať na prácu na projektoch. Veď na tom nakoniec stojí celá európska únia. Nieje dôležité informácie ovládať naspamäť, ale je dôležité im porozumieť. Nakoniec, vo výsledkoch rôznych monitorov vidíme, že terajší systém práce učiteľov nie je v poriadku, nefunguje. Žiaci majú problém porozumieť písanému textu, prečo? Lebo sa ho biflia naspamäť. A v konečnom dôsledku na tom trpí celá slovenská ekonomika.

Odpoveď?

Odpoveď na otázku v úvode som ešte nedal, ale možno mnohým bola jasná z popisu fungovania dvoch rozdielnych svetov. Čo bola odpoveď na otázku „Kde si sa naučil viac? Na škole, alebo na praxi?“ Odpoveď bola: „Na praxi. Najviac ma naučili majstri, ktorí sa tomu venujú a rozumejú tomu. Ktorí to skúšajú a my s nimi si skúšamé veci zo života. Učitelia nás učia iba teóriu ktorú stiahnu z wikipédie a tú sa učíme naspamäť a sami tomu nerozumejú. Nemôžu byť odborníci, ak sa tomu nevenujú. Jednoznačne nás najviac naučili na dielňach.