in Školstvo

Kto dá žiakom viac, majster alebo učiteľ?

Rozhovor s jedným mojim bývalým študentom mi vnukol myšlienku opísať tento problém. V podstate, všetko to začalo súťažou v Prahe. Jeden študent Spojenej školy sa zúčastnil pred rokom počítačovej sútaže  IT Junior Open 2010 a preukázal vysoké schopnosti a znalosti. Skončil na treťom mieste a pred ním sa umiestnili iba študenti z Nemecka s praxou vo firme. Bol to úspech nad očakávania. Na súťaž sa dostavil aj s riaditeľom spojenej školy a cestou domov sa ho riaditeľ spýtal: “Kde si sa naučil viac? Na škole, alebo na praxi?

Práca majstra

Odpoveď by nemala byť prekvapením pre ľudí, ktorí študovali na školách, kde podstatnú časť vzdelávania tvorí odborný výcvik. Väčšina absolventov učilíšť potvrdzuje to, čo nás učili na DPŠ, že pilierom odborného vzdelávania je predmet odborný výcvik vyučovaný na dielňach. Veď na odbornom výcviku máte študentov 2 dni do týždňa po 6 až 7 hodín na deň. Nieje to málo a je to oveľa viac ako na bežnom vyučovaní. Z toho plynie hneď niekoľko výhod:

  • Lepšie študenta spoznáte, v mnohých prípadoch poznáte študenta lepšie ako jeho vlastný rodičia, ktorí s ním trávia menej času.
  • Viete o jeho osobných problémoch viac ako jeho triedny učiteľ(-ka).
  • Máte priestor sa študentom venovať pri vysvetľovaní viac do hĺbky a preberať praktické veci ako vo firme.

Nehovorím už o tom, že majster vo svojej pracovnej dobe nemá veľa priestoru na prípravu a musí sa pripravovať vo svojom osobnom voľne.

Práca učiteľa

Systém vzdelávania je bohužiaľ stále založený na princípoch pochádzajúcich z dôb Márie-Terézie. V čase keď nebol internet, knižnice a prístup k informáciám bol obmedzený. Systém “ja ti to nadiktujem –  ty sa to nauč naspamäť” je preferovaný pre učiteľov hlavne z dôvodu minimalizácie potreby rozumovej aktivity. Je to zlý systém, lebo nenúti žiakov premýšľať, iba sa biflia učivo.

Systém práce so žiakom by sa mal preorientovať na prácu na projektoch. Veď na tom nakoniec stojí celá európska únia. Nieje dôležité informácie ovládať naspamäť, ale je dôležité im porozumieť. Nakoniec, vo výsledkoch rôznych monitorov vidíme, že terajší systém práce učiteľov nie je v poriadku, nefunguje. Žiaci majú problém porozumieť písanému textu, prečo? Lebo sa ho biflia naspamäť. A v konečnom dôsledku na tom trpí celá slovenská ekonomika.

Odpoveď?

Odpoveď na otázku v úvode som ešte nedal, ale možno mnohým bola jasná z popisu fungovania dvoch rozdielnych svetov. Čo bola odpoveď na otázku “Kde si sa naučil viac? Na škole, alebo na praxi?” Odpoveď bola: “Na praxi. Najviac ma naučili majstri, ktorí sa tomu venujú a rozumejú tomu. Ktorí to skúšajú a my s nimi si skúšamé veci zo života. Učitelia nás učia iba teóriu ktorú stiahnu z wikipédie a tú sa učíme naspamäť a sami tomu nerozumejú. Nemôžu byť odborníci, ak sa tomu nevenujú. Jednoznačne nás najviac naučili na dielňach.

Pridaj komentár

  1. Po prečítaní tohoto článku som sa utvrdila v tom, že prax na školách je naozaj veľmi dôležitá. Nemyslím tým len stredné školy, ale taktiež aj vysoké. Pretože z vlastnej skúsenosti viem, že čisto teoreticky sa človek toho veľa nenaučí, a keď sa aj naučí, tak s odstupom času to aj tak zabudne, pretože sa to iba nabiflil na nejakú písomku. Ale čo z toho do budúcna. Veď študenti nie sú na školách preto, aby napísali dobre nejakú písomku a potom na to zabudli, ale musia sa predsa naučiť niečo, čo by mohli v živote využiť. Preto by som bola iba za, aby bola odborná prax na všetkých školách bez rozdielu ich odbornosti, pretože študenti sa najviac toho naučia iba na praxi a táto prax im dá do života naozaj veľmi veľa.

    • Lila
      Dá sa so všetkým súhlasiť, ale prečo všetko čo som ,
      si prečítala o majstroch odbornej výchovy, stavate na porovnávaní s učiteľmi.
      Prax je dôležitá, ale aj teória. Je pravdou, že podmienky vučovania pre majstrov sú náročnejšie ako pre učiteľov. Ja problém vidím v tvorbe zákonov,kde termín majster odbornej výchovy spomínajú len okrajovo. Majster je pedagogický zamestnanec len vtedy keď to pasuje, ak nie tak platí všetko ostatné. OZ PŠaV (odbory) ich práca a boj sa točí len okolo
      učiteľov, všetko dianie a smerovanie je zamerané na problematiku učiteľov. Máte pravdu v tom, že na majstrov OV sa stále zabúdalo, a je to ” druh”ktorý vyhynul !!!!! Aj odbory, ktoré vznikajú na školách, zámerne nemajú odborný výcvik, lebo ani deti ani ich rodičia namajú záujem o to , aby ich deti mali nejaké zručností. Už nikto sa nechce živiť prácou svojích rúk.
      A tu je pes zakopaný. Stávame sa národom lenivcov. Tak prečo by sa niekto zaoberal problémom majstrov odbornej výchovy. A navrátiť prax do škôl, to už sa nepodarí!

      • Problém je v systéme ako funguje. Učiteľ počas 45 minútovej hodiny nedokáže sa žiakom patrične venovať, naproti tomu majster, pri ktorom sú žiaci celý deň ma dostatok priestoru aj na teóriu aj na prax. Môžem to porovnať so sebou. Tiež som študoval na takomto type školy a poviem Vám, zo školy, z čistej teórie si nepamätám skoro nič, ale z praxe využívam poznatky neustále.

        Navyše, školský systém funguje na princípoch školstva z dôb Márie Terézie. Vychovávame na školách chodiace encyklopédie. Tento princíc sa musí zmeniť, lebo dnes nie je problem zohnať informácie (teóriu) ale je u žiakov problem ju filtrovať a spracovávať. Na školách je jediná pravda tá, ktorú hovorí učiteľ, chýba diskusia, a premýšľanie nad problémom. A to sú presne vlastnosti, ktoré sa rozvíjajú na odbornom výcviku. Bohužiaľ praxe je stále menej na školách a máte pravdu, že nikto nechce robiť, ale to je presne to, čo môže našú ekonomiku v budúcnosti pochovať. Opäť použijem príklad z našej školy. V Prešove vzniká nový závod Honeywell a bola na našej škole zahraničná delegácia, ktorá zháňala školy s veľkým počtom praxe pre nábor budúcich pracovníkov a pre rozšírenie spolupráce.

        Nevravím, že máme byť národ robotníkov. Potrebujeme aj vzdelaných ľudí, potrebujeme aj výskum, ale potrebujeme aj pracovníkov na montáž. Nie každý môže byť lekár, alebo právnik, lebo ak by tak dopadli, kto by im chodil opravovať napríklad vodovod?

  2. Dovoľte mi pripojiť sa k Vašej diskusii. Som tiež študent technického zamerania a často mi je kladená otázka: Naučil som sa programovať v C++ naučil som sa celú knihu o tomto programovacom jazyku ako ďalej? Ale vyvoláva to druhú otázku: Naozaj? Čo máš z toho že ovládaš príkazy či ich syntax ak obe tieto veci si aj úplný začiatočník dokáže vygoogliť. Vieš tie príkazy vôbec použiť v konkrétnom projekte? Po tejto otázke nastáva u danej osoby chvíľka vnútorného monológu a občas dokonca obaja zistíme, že dotyčný ešte vlastne v tomto programovacom jazyku nič nevytvoril a takto je to aj s matematikou, fyzikou a podobnými predmetmi mnoho vecí sa dá pochopiť oveľa lepšie po praktickej ukážke ako teoretickej. Viem o čom píšem sám som to zažil už je tomu 8 rokov, čo sa zaoberám technikou v mojích začiatkoch som však mal veľmi teorreticky založeného učiteľa a bez praktickej ukážk mi jeho prednáška veľa nedala o pár dní som ovládal teóriu rezistorou na 6 hárkou formátu A4 ale sám som netušil ako sa dan=y obvod bude správať ak ten rezistor zapojím sériovo alebo paralelne. Toľko môj stručný názor.